Čo by ste o žiarlivosti mali vedieť

Žiarlivosť - emócia, presvedčenie, správanie.

ziarlivost Žiarlivosť je v prvom rade komplikovaná emócia... jej základom je úzkosť, ohrozenie a strach naviazaný na túžbu v častej kombinácii s hnevom, skľúčenosťou alebo odporom. Žiarlivosť vzniká ako dôsledok obavy z reálnej alebo len z možnej straty cenného vzťahu alebo nejakej jeho kvality.

Táto emócia však nie je bez obsahu. Jej neoddeliteľnú súčasť tvoria úzkosťou zafarbené myšlienky, ktoré sa väčšinou týkajú strachu z opustenia, odmietnutia, bolesti, vylúčenia alebo poníženia. Z časti podvedomé a skryté pod žiarlivosťou bývajú presvedčenia o vlastnej menejcennosti alebo nedostatočnosti. Mysleniu dominuje nedôvera, podozrievavosť a neustále zaoberanie sa otázkou, či sú city partnera skutočné, či nechladnú, či sú dostatočne silné, aby odolali zvodom druhého pohlavia. V neskoršom štádiu už žiarlivý partner nemusí ani skúmať intenzitu citov toho druhého, ale zúži sa len na hľadanie odpovede, či ho partner nepodvádza alebo nehodlá opustiť. Dookola rieši rovnicu, ktorá nemá riešenie... ako zabrániť nevere a odchodu partnera?

Žiarlivosť je drak, ktorý popraví lásku pod zámienkou, že ju udržiava nažive.

- Havelock Ellis, psychológ

Ako výsledok týchto pocitmi podfarbených úvah vzniká žiarlivecké správanie. Repertoár žiarliveckého správania môže byť naozaj rôzny: pýtanie uistení, prosenie, snaha kontrolovať, vypočúvanie, obmedzovanie, eskalácia hádok, emocionálny nátlak hnevom a výčitkami, vinou, vzbudzovaním ľútosti, rôzne testovanie alebo preverovanie. Hlavný účel takéhoto správania je snaha prinavrátiť stratenú istotu.

Dôsledok takýchto postupov však býva presne opačný. Partnerský vzťah je čoraz viac sýtený napätím a konfliktmi. Žiarlivý partner stráca svoju tvár, charizmu, ukazuje svoju závislosť a prepadáva sa do čoraz väčšej neistoty. Je paradox, že žiarlivosť tak mnoho krát privodí presne to, čoho sa obáva - rozpad vzťahu.